“Všetko môžem v tom, ktorý ma posilňuje.” (Fil. 4,13)
Je všeobecne známe, že výchova mládeže patrí dnes jednej z najdôležitejších úloh vychovávateľov i pedagógov. Vychovávať žiakov na zdravých mravných základoch a viesť ich k vyšším hodnotám a cieľom nie je ľahké. V našej cirkevnej škole sa usilujeme zladiť tri základné výchovné zložky. Rozvíjať u žiakov intelekt, rozum, citovosť a vieru. Cieľom nášho pôsobenia na rozum dieťaťa je naučiť ho riešiť úlohy a situácie tak, aby svoje riešenie viedlo aj obhájiť a zdôvodniť.
V citovej oblasti sa snažíme upevňovať u žiakov národné povedomie, lásku k vlasti, svojmu rodisku i pocit ľudskej spolupatričnosti ale aj lásku k blízkym i naj bližším. Koľko lásky uložíme do srdca dieťaťa ale aj mladého človeka, toľko šťastia môže jeho život priniesť jemu i všetkým tým, s ktorými ho bude prežívať. Uvedomujeme si, že tieto náročné ciele budeme dosahovať len vtedy, keď celý náš výchovno-vzdelávací proces bude preniknutý láskou. Prijímať žiakov takých, akí sú aj s ich chybami, byť k nim zhovievaví, trpezliví a pritom múdro nároční.
Usilujeme sa dať životu našich žiakov ten pravý zmysel, aby prvá časť každého dňa, prvý deň každého týždňa a prvá úvaha pri dôležitom rozhodovaní patrila Bohu- toto je recept, ktorý nemôže zlyhať. Snažíme sa vychovávať celého človeka, u ktorého by sa zladil rozum intelekt, citovosť so silnou vierou v Boha. Dobre vieme, ako tieto zložky súvisia s našou duchovnou kultúrou čiže s umením a literatúrou.
Na záver by som chcel zdôrazniť nám vychovávateľom ale aj rodičom, že u chybách svojich detí musíme vidieť sami seba. V tom je naša i rodičovská veľká zodpovednosť. Písmo sväté nám jasne poukazuje na súvislosť medzi činmi nás dospelých a správaniam nám zverených detí. Učme sa spoločne z Božej múdrosti.
