(Ne)ožiarení
V pondelok sme sa vybrali do atómovej elektrárne (do Energolandu) v Mochovciach a dúfali sme, že po takomto výlete z nás budú osvietení vedátori. Divy sa ale nekonali. Neožiarilo nás. Nestali sa z nás rádioaktívni žiaci, len hyperaktívni.
Potom sme putovali na Kalváriu v Nitre, čo sa nám zdalo, akoby sme vystupovali na Gerlach. Vyprchala z nás všetka energia. Zažili sme svoj black-out, ktorý by nezachránilo ani spustenie nového bloku jadrovej elektrárne. Vliekli sme sa ako bez života aj povedľa domu, kde pôsobil Janko Havlík, náš nový blahoslavený. Sústredení na svoje utrpenie a ponorení do frflania sme prišli až k Misijnému múzeu. Tí z nás, čo milujú geografiu a biológiu, sa mohli pokochať v rozmanitých exponátoch z rôznych kútov sveta. Videli sme leva, polárneho medveďa i anakondu zblízka. Nezožrali nás (na veľké šťastie rodičov a učiteľov) a ani my ich. Niektorí členovia výpravy nevenovali pestrej faune ani štipku pozornosti. Možno sa báli krokodílov, ktoré na nás cerili zubiská, alebo sa rozhodli pre dobrodružný rozmer misií – preleteli výstavou ako tryskáče, pristáli vonku pod košatým stromom a vytiahli vodné pištole, aby sa vzájomne osviežili.
Príjemnú zábavu nám (opäť) pokazili pani učiteľky, a tak sa naša karavána pohla ďalej. Pražilo na nás slnko a my sme zúfalo hľadeli na vzdialený cieľ našej cesty – Nitriansky hrad. Poslednou zastávkou cesty mala byť katedrála. Vypínala sa na obrovskom brale a my sme si nevedeli predstaviť, ako sa tam pešo dostaneme. Od tepla sme začali mať fatamorgány. Zdalo sa nám, že sa hrad vzďaľuje. A vtom nastal prekvapivý zvrat! Naša navigácia začala „rekalkulovať“ cieľ našej trasy: namiesto histórie nám ponúkla vodnú zábavu v parku Sihoť. Atrakcie striekajúce vodu zázračne oživili všetkých zničených bratislavských cestovateľov. Boli sme zachránení a do nitky mokrí. Nespútaná divokosť trošku vyplašila náš pedagogický dozor, a tak sme dostali stopku. Nevadí! Užívali sme si krásu parku v tieni stromov so zmrzlinou v ruke a snívali sme, aký by bol svet bez dospeláckeho dozoru...
Možno z nás raz budú (hyper)aktívni vedci alebo obetaví misionári, no našou najbližšou métou je stať sa hrdými absolventmi tejto školy. Nech nám (a učiteľom) v tom Pán Boh pomáha!
Účastník výletu 6.A + 7.A
